Učme sa recyklovať

"ZAMYSLIME SA. A nielen zamyslime, ale začnime s tým niečo robiť. Najlepší spôsob začať bol pred 20 rokmi. Druhý najlepší je DNES."

 

Keď prišla od spoločnosti SEWA objednávka namaľovať obrazy s tématikou recyklácie, netušila som, čo to znamená. Teda... recyklácia viem, čo znamená, stretávam sa s ňou pravidelne u nás doma. Ale aké obrazy namaľovať, aby do istej miery šírili posolstvo, nastolovali otázky a prinútili nás urobiť to najmenej, čo je vlastne najviac? Oboznámila som sa s činnosťou spoločnosti a začala som pátrať na internete a zisťovať, čo to vlastne tá recyklácia je, prečo separujeme odpad, aký kolobeh vzniká a najmä - čo sa stane keď sa nič nestane. Spomenula som si na skládky odpadu popri cestách, ktoré som videla, keď sme sa presúvali autom... spomenula som si na vyhodenú chladničku v lese, na plastové fľaše v oceánoch, na papieriky a obaly od čohokoľvek pohádzané snáď všade, na žuvačky nalepené na lavičkách... na čosi lepkavé tečúce do zeme pod vyhodenou autobatériou... toto všetko ide do pôdy, vody, ovzdušia. Toto všetko a ďalších milión vecí sú tým pádom súčasťou nášho dýchania, jedenia, pitia... ak ich opätovne nevyužijeme - recykláciou.Vďaka recyklácií môžeme výrazne znížiť množstvo uloženého odpadu, zaistiť čisté životné prostredie, šetriť prírodné zdroje surovín a energie a ochrániť nás, živé tvory.

 

Pozrime sa na to, čo sa stane s baterkou vyhodenou na lúke. Alebo s ohorkom z cigarety v parku či olejom vyliatym do drezu. Nech sa páči, tu je príklad rozkladu rôznych druhov odpadu, ktoré necháme len tak, kdesi, lári fári...ako dlho sa budú rozkladať?:
ohryzok jablka : niekoľko týždňov
noviny a časopisy: niekoľko mesiacov
hliníkové plechovky: 20 – 100 rokov
batéria: 200 – 500 rokov
pneumatika: až 265 rokov
PET fľaše a igelitové vrecká: až 500 rokov
polystyrén: až 1000 rokov
sklo: až 4000 rokov
žuvačka: 5 rokov
ohorok z cigarety: 3 mesiace - 2 roky
papierové vreckovky: 3 mesiace
motorový olej: 10 – 100 rokov
kreditka: 1000 rokov

 

ZAMYSLIME SA. A nielen zamyslime, ale začnime s tým niečo robiť. Najlepší spôsob začať bol pred 20 rokmi. Druhý najlepší je DNES.

 

p.s.: pri každom jednom obraze som mala stiahnutý žalúdok. Iba som sa pozerala a hovorila si: "Ale toto tam nemá byť." Chcem maľovať majáky, ktoré budú ukazovať ľuďom cestu, kadiaľ majú ísť, aby nenarazili na útes. To sa s pohodenou žiarovkou nepodarí. A jedného dňa bude každý z nás loďou, ktorá pôjde z tmy do svetla. Chopme sa kormidla už teraz.