Zelam si vsetko najlepsie!

Je naozaj stastim, ked clovek chce byt tym, kym je.

Dnes mam narodeniny.Nebilancujem, nikdy som to nerobila. Ani predsavzatia si nedavam. Mam iba par snov, tuzob a priani. Pamatate si moj zoznam "snov" alebo krokov ked som este v lete nehybne lezala v nemocnici? Vediet sa posadit, postavit, urobit krok, sediet klasicky s nohami dolu, osprchovat sa, chodit s choditkom, neskor barlami, neskor iba jednou, neskor bez, presedlat z plienok na pojazdny zachod a potom na normalny, najprv s nadstavbou, aby bol vyssi... potom bez. Vyjst po schodoch, aj zist dolu. Otocit sa v posteli nabok. Sama sa obliect, obut. Vyst k mojmu stromu v Sulove. Zvladnut duchovne cvicenia v Presove vratane cesty z a naspat do Ba. Zlozit prisluby ako salezian spolupracovnik. A... dalsich par Everestov. 

Tento rok sa zo mna stal horolezec. Neviem, ci sa toho zdolat viac. Ale nebilancujem. Mam iba par snov, tuzob a priani. Takych pre mojich milovanych, pre tych, ktori ma maju v srdci a ktorych mam v srdci ja. Pre tych, ktori sa o mna s laskou starali, ktori ma, nas, akokolvek podporovali. Blizi sa koniec roka, ktory bol na mojej takmer 10-rocnej onkologickej ceste, asi najtazsi. Plny otaznikov a vyziev. Dnes mam narodeniny, rolujem svoje srdce do vsetkych stran a prosim Pana Boha, aby nepolavoval v zazrakoch. Som tu. Som k dispozicii. Davam sa cela, skutocna, odvazna a odhodlana, milujuca a milovana. Davam sa cela, do poslednej slzy. A kym budem uzitocna, chcem zit. Chcem naozaj zit. Zabudnut na bolest a vsimat si len tu v bruchu a sanke od smiechu. A v nohach od chodenia. Chcem pozorovat oblohu vo vsetkych farbach a zasnut nad tym velkym umenim. Chcem citit dazd na tvari a pokoj na perach. Chcem sa budit a zaspavat s usmevom, v dovere a bez pochybnosti. Chcem pomahat a byt tam, kde mam byt. Chcem, aby ti, ktori sa so mnou stretnu, nikdy nezabudli, ako sa pri mne citili. Chcem zapalovat ohen v srdciach druhych a dotykat sa ich tak, aby cezo mna citili Nebo. 

Dnes mam narodeniny a sfukavam pomyselnu sviecku. Dakujem za svoju cestu, pravu dusu, pozehnania, ludi, dary. Dakujem za bytie vo svojej najhlbsej podstate, ktore nie je limitovane casom. Dakujem za dalsi rok a cas, ktory mi bol dany. Dakujem za Lasku, ktora je odpovedou na vsetko.

Za tu, ktora nas strhne do hlbin a vystreli ku hviezdam. A tam, milovani, tam sa deju zazraky.