Zázrak.

I si ja kracam zivotom. Zastanem, aby som ovonala kvety. Zastanem, aby som nastavila tvar dazdu. A s kazdou roztopasnou kvapkou vyslem tisic podakovani za to, ze som. Ze smiem byt popretkavana tym dnesnym oka-mihom. Tak ako vcera, tak ako dnes. Zastanem, aby som vyslala vzduchom objatie cudziemu cloveku, ktory mi podakoval za to, ze som v jeho zivote. Zastanem, aby som objala ineho cudzieho cloveka, ktory mi pomohol. Zastanem, aby som s laskou urobila aj to, co sa mi prave nechce. Zastanem, aby som bola uzitocna. Zastanem, aby som si zatancovala s dietatom. Zastanem, aby som pobozkala manzela. Zastanem, aby som sa zadivala na otca i krstneho. Zastanem, aby som pohladkala svoju dorananu tvar. Zastanem, aby som sa usmiala na priatela. Zastanem, aby som farbami roztancovala platno. Zastanem, aby som si uvedomila vyslovene slova. Zastanem, aby som prijala Lasku a odovzdala ju dalej. Zastanem, aby som vo svete, kde mozem byt cimkolvek, bola v prvom rade mila. Zastanem, aby som sa podelila. Zastanem, aby som povzbudila. Zastanem, aby som seba samu pocula dychat. Zastanem, aby som poprosila o mudrost, nech si svoje dni rozumne rozdelim a nepremarnim zablesky zivota. Tak ako vcera, tak ako dnes. Zastanem, aby som sa naciahla a dotkla srdca druhych. A zmenila tym svet. Tak ako vcera, tak ako dnes. Tak ako zajtra, kdekolvek to bude. Budem tam. Naozajstna a cela. A zastanem, aby som uverila v zazraky. Ved som jednym z nich.