Mili moji. Moje predvianocne obdobie sa tento rok zacalo uz v januari po vysledkoch ctcka a uprimne, dufala som v to, ze sa dozijem aspon leta. Leto sa preklopilo do jesene a ta sa pomalicky preklopi do zimy. Ako som napisala vo svojej knihe, neviem, dokedy tu mam povoleny pobyt, ale kym tu budem, budem cela a naozajstna. A preco to "predvianocne obdobie"? Pretoze som naozaj zacala kazdou bunkou suzniet so slovami "Zi tak, akoby vsetko bolo zazrakom. Pretoze je." Vcera som zacala pocuvat vianocnu muzicku a zajtra idem pre novu varku vianocnych pohladnic a zacinam pisat aj tie. Nech ludia vedia, ze mi zalezi. A ak Panbozko da a budu aj dalsie dni, budem spokojne revat pri vianocnych filmoch. Piect s Miskom pecivo, spievat koledy a nechavat v sebe rozoznievat vsetko to teplo z hviezd ziariacich nad nami. Na Vianoce byt s mojimi milovanymi. (To, ze chcem byt zdrava, je mojim celozivotnym prianim). A ako tak pripravujem vase "vianocne objednavky", makknem este viac ako zvycajne. Pozvolna sa mi vnutri prechadzaju zelania, tak dovolte, aby som sa o ne s vami podelila: Mat krasne Vianoce a mat ich vzdy. Milovat ich, nech pridu v ktorejkolvek casti roka. Zit spokojne, aj z mala. Vyhladavat skor vkus nez prepych. Byt pre ostatnych cennymi. Rozmyslat potichu. Konat cestne. Nacuvat hviezdam a vetru, detom a ludom s otvorenym srdcom. Zahodit smutok a dramu. Dakovat a prosit. Vela sa smiat. Byt laskavymi. Byt statocnymi. Byt sebou, nikym inym. Byt laskou... pretoze kde je laska, tam sa deju zazraky. Nech vo vas tato cast roka, bez ohladu na okolnosti, prebudi to ludske, krasne a dobre. Nesmierna vdaka vam, priatelia v Krajine so zltym nebom za to, ze pre vas mozem vytvarat, ze ma inspirujete, motivujete a posuvate. Dakujem za nasu vzajomnu priazen a verim v jej zachovanie.
A, pamatajte... vzdy, ked sa naciahnete a dotknete srdca druhych, svet sa meni.