Peťo mi hovorí, aby som nikde nič nepísala o korone. Nepíšem. Nepolemizujem. Nekonverzujem. Neposudzujem. Neodsudzujem. Neočakávam. Ale dnes napíšem, avšak inak. Lebo Juraj Zaujec, talentovaný spevák, zložil novú pieseň. "Mami mami odišla si tam kde je už toľko ďalších mám a ja vôbec neviem kde mám zohnať kompas ku hviezdam..." malá časť znenia piesne, ktorú zložil. Podľa toho, čo som čítala na Facebooku mu v deň, kedy pochovával babku, zomrela aj mama. Na covid. S covidom. "Vďaka" covidu. Rýchlo, nečakane. A ostalo prázdno. Veľká čierna diera, ktorá pohlcuje veľa priestoru, nenahraditeľného spomienkami ani fotkami. A ostalo prázdno, ktoré nikdy nikto nenahradí. A Zem sa točí ďalej a život pokračuje. Z pôdy nezbedne vykúkajú snežienky, oblaky sa pohrávajú s nebom, slniečko roztopašne objíma tváre tých, ktorí mu ich natrčia. Jar klope na dvere, záhradkári strihajú stromčeky, rylujú zem, do ktorej zasadia budúcu úrodu, ľudia si dohadujú grilovačky, sedia natajňáša v otvorených, ale akožezatvorených podnikoch, tí športovejšie založení brázdia svahy v Tatrách a tí ostatní popíjajú niekde v akožezatvorených ubytovacích zariadeniach alebo u príbuzných, uspokojení akožetestami. Vo výrobných halách padá na zem rúško z ucha, v autobusoch sa ozýva nenápadný kašel, šťastné detičky začínajú pojedať piesok na pieskoviskách, zatiaľ čo na ne maminky bez rúšok pokrikujú. A začína jar a svet sa ďalej točí. A každý deň cez stovky smutných očí máta prázdno, ktoré nikto nikdy nenahradí. Každý deň niekde niekto plače. A každý deň niekomu odletí mama tam, kde je už veľa ďalších... nielen mám.
Prikladám link na pieseň, je krásna. https://www.youtube.com/watch?v=WRNtiPYhvtc