Tanier plný zeleniny.

Rozplakal ma tanier plný zeleniny. Aj toto je pre mňa jar. Farby kam sa pozriem, klíčiace zemiaky v pivnici, teplé slnko na lícach a vietor, čo chutí po daždi. Tráva, čo sa naťahuje k nebu,

rozospatá, zelená. Vtáky, čo skúšajú prvé tóny,

ešte trochu nesmelo, ale s radosťou. Na chodníkoch mláky ako zrkadlá pre oblaky, deti v gumákoch medzi nimi skáču s rovnakým nadšením, s akým sa prebúdzajú naše prispaté srdcia. Mám v nose vôňu nových začiatkov a v ústach chuť, čo spieva ako dúha, ktorú túžim šplechnút na oblohu. To ma teší. Keď som o tom snívala, že raz vyskočím a zatočím sa v žltých šatách, s kyticou slnka v rukách a poviem: "No konečne!"  To ma teší. Že je tu jar a mňa obyčajný tanier plný neobyčajnej zeleniny obalí do nehy a inšpiruje k radosti. A ja tu sedím, tak veľmi obyčajná a smejem sa. Len tak, lebo môžem.