Smrt je iba zhasnutim lampy, ked zacina den.

Pred 8 rokmi si sa narodila pre Nebo. Ked sa to stalo, bolo to sokujuce, pretoze to nikto necakal. Ono, su ludia, u ktorych si nevies predstavit, ze raz nebudu. A prave ti tu budu stale, pretoze su tak hlboko vryti do ludskych srdc, ze to nic nezmeni. A uz vobec nie nejaka smrt. Vtedy som mala pocit, ze sa svet zastavil a uz sa nikdy nebude tocit rovnakym smerom. Vtedy som mala pocit, ze mi skolabovali pluca, pretoze som sa nevedela nadychnut. Vtedy som sa hnevala na seba, lebo som si myslela, ze si sa ponukla a isla si "tam" namiesto mna. Vtedy som videla telo, ktore bolo iba schrankou pre Tvoju krasnu dusu. Vtedy som sa stala dospelou. Vtedy som vyplakala ocean. Ako kazdy, kto strati mamu a vyplace ocean... Vtedy som pocitila zavan vecnych dialok. Cas bol milosrdny a po dalsich rokoch som spoznala, ze vecne dialky su vlastne tak blizko. Ze sa Ta dotkla Vecnost, Svetlo, Pravda, Zivot. Ze si Bohom pobozkana. Ze nie cas, ale laska hoji vsetky rany. Ze nie zial zo straty, ale radost zo zivota je principom. Ze narodit sa pre Nebo je jednym z pozehnani. Ze mat moznost v tomto zivote navzajom sa stretnut, je jednym zo schodov ku Skutocnosti. Ze prijatie je druhym. Odovzdanie tretim. Pokora stvrtym. Vdacnost piatym. Sucit siestym. Laskavost siedmym. Odvaha osmym. Sloboda deviatym. Vernost desiatym. Milosrdenstvo jedenastym. Respekt dvanastym. Radost trinastym. Laska strnastym. Ze svet sa nezastavi a bude sa tocit rovnakym smerom, aby utkal dalsie sny. Ze jeden clovek sam osebe neznamena nic, pretoze sme vsetci spojeni. Ze jeden clovek sam osebe znamena vsetko, pretoze sme vsetci spojeni. Ze jeden dotyk moze vsetko zmenit. Pretoze sme spojeni. Ze jeden dotyk vsetko zmeni. Tak Ti mavam, tam, v hlbinach, zo svetla do svetla. Tak Ti mavam, tam, na urovni dusi, kde sa vie, ze smrt je iba zhasnutim lampy, ked zacina den.