... ľudia začínajú byť opäť ľuďmi. Všímajúc si seba. Všímajúc si tých najbližších. A dokonca tých odnaproti. A častejšie dvíhajú tvár k Nebu, sprevádzajúc trilkovanie vtáka, hvizd vetra, lúč slnka hrejúci na koži. Aj tá jahoda viac chutí. A úsmev tiež. A ľudia si začínajú byť opäť blízki. K sebe samým, pretože sme Jedno. Mejkapom sú nám slzy v očiach ppočas vďaky za... všetko. Nech už nám ostáva hodina života alebo ešte veľa rokov, svet už nebude nikdy taký ako predtým. Chvalabohu.
Počas korony.
