V ostatnom case, nazvime to - case korony - asi tak dva tyzdne po zacati izolacie, som zaregistrovala zmeny v ludskom mysleni a chapani. Zacali sa otvarat dvere do sveta, do ktoreho som ja osobne vkrocila pocas mojej vlastnej izolacie uz vtedy davnejsie. Ved viete. A v duchu som sa usmievala a s jemnymi vycitkami svedomia tej korone dakovala, ze prisla a preplieskala vsetkych rad zaradom. Ti, ktori predtym obhajovali dobu, ktora v ich ociach je jednoducho taka, aka je, dobu, v ktorej nikto na nikoho nema cas, dobu, v ktorej kazdy hladi iba na seba, dobu, v ktorej sa nenosi sucit, pekne slovo, dojatie, priatelstvo, objatie, usmev, laska, pomoc, ti, a nielen ti, zrazu pocitili. Ze to, co je tu navyse, je zdanie dusevnej nadradenosti a je to take zbytocne, az to oci susi. Ved v laske sme si vsetci rovni! A naozaj... je cas na cas. Aj na to vsetko ostatne. A vzdy bol a vzdy bude. Pretoze nic nie je dobou. Vsetko je iba nasim postojom. A rozhodnutim. Velmi si zelam... velmi im zelam... velmi vam zelam... velmi nam zelam... aby to zistenie, ze lahostajnost je ochromenie duse a vy nechcete byt mrzakmi, bolo skutocne, autenticke a naozajstne. Aby ste nemuseli spominat na terajsiu izolaciu s laskou, pretoze vam bolo dobre s vasimi najblizsimi a pominulo to vhupnutim do reality, ale aby ste si to "dobre" vedeli vytvorit. Aby ste si tu realitu vedeli vytvorit vy sami a aby ste boli rezisermi svojich vlastnych zivotov. Aby ste si vazili kazdu ludsku bytost. Aby ste pozdravili okoloiduceho nielen pre istotu, lebo ho s ruskom neidentifikujete. Aby ste robili blaznovstva a boli veseli a bezprostredni bez ohladu na to, ci sa niekto pozera. A mozno prave preto, hadam sa aj prida. Zelam vam, aby ste nezabudli. A aby sa vam otvorili hlbky, ktore budu naplnat vasu podstatu. Uz navzdy.
Pamätaj.
