Oslavujem.

Tak. 20.januar. Trpkosladka prichut datumu, ktory... (rozhodla som sa nebyt tento rok pateticka)... je len datumom! Ved on chudak za to nemoze. A vlastne, vdaka Bohu zan. 

V tento den, pred 8 rokmi, mi doktor oznamil vysledky biopsie. A hned ma bral pod noz. 

V tento den, pred 3 rokmi, mi doktor oznamil, ze mam pred sebou 2-3 mesiace zivota.

A dnes, vnutri, v tento den OSLAVUJEM! Oslavujem bytie a jeho plnost, oslavujem odvahu, oslavujem talent, oslavujem dusu, oslavujem zmysly, oslavujem telo, oslavujem humor, oslavujem chcenie, oslavujem dary, oslavujem moznosti, oslavujem sance, oslavujem rozhodnutia. Dnes oslavujem Boha, ktory mi to vsetko dava aj spolu s nekonecnym oceanom lasky, svetla a pokoja. Dnes oslavujem bytie vo svojej najhlbsej podstate, ktore nie je limitovane casom. Toto zopakujem: ktore nie je limitovane casom. A to je okrem bezodnej lasky, ktorej ma naucil, ta dalsia prepotrebna lekcia. A ze v strachu a obavach sa zit neda. Ze zivot sa meria slobodou, ktoru nam dal. A ze iluzia, ktoru si vytvarame myslienkami, nie je skutocnost. Ze pritomnost je tu a teraz a cas to nezmeni. Ani miesto. Ani dlzka zivota. Ale hlbka, och, ta zazracna hlbka, tak ta je vsetko. V hlbinach stretnes Toho, kto tam vzdy bol. Bez casu a priestoru. V jednoduchosti a priezracnej cistej nadhere. A tu ked raz ochutnas, uz sa Ta nebude musiet pytat coho sa bojis. (Dobre, mozno to este obcas pripomenie, lebo sa predsa len stale ucis). Tam v hlbinach, tam su odpovede bez otazok, tam je ziara vsetkych hviezd, tam je teplo zdrojov, tam je harmonia vsetkych tonov aj farieb. Tam sa priblizujem a odovzdavam. Tam je domov. Tam je On. Tam som ja. Ked si v hlbine, si na mieste, kde mas byt. A cas to naozaj nezmeni. Jedine, co Vecnost moze zmenit, je Laska. Milovat vzdy viac, ako je nevyhnutne a tym byt milovany viac ako si dokazeme predstavit. A ono sa to da. Vzdy sa to da. Kdekolvek sme, iba laska je odpovedou na vsetko. Strhne nas do hlbin a vystreli ku hviezdam. A tam, tam sa deju zazraky.