... nájsť odvahu...

Prislo mi mailom:

"Katka, ešte raz srdečná vďaka, dnes som dala neterke vybrať z dvoch zatvorených krásnych škatuliek a tú ktorú si vybrala, hneď aj otvorila a začala si prezerať, spustili sa jej slzy ako hrachy a začala rozprávať aj veci, ktoré som počula prvýkrát. Doslova sa z nej vyliali, rovno zo srdca a nesmierne sa jej páčili aj Vaše maľby ktoré vie oceniť, pretože sama niekoľko rokov chodila na výtvarnú a venovala sa maľovaniu. Snáď sa k nemu raz vráti. Ďakujem za Pocitníčky veľmi citlivo zostavené, ktoré spustili spoveď ubolenej dušicky, ktorej sa veľmi uľavilo. Pre mňa bude najkrajší deň, keď mladá žena, ktorú tak trošku pokladám aj za svoje dieťa vstane ako Fénix z popola a opäť roztiahne svoje krídla. Dnes som mala pocit, že tie zlomeniny sa začínajú zrastať a na chvíľu tými krídlami aj zamávala. Srdečne pozdravujem a ďakujem že ste."

   Niektori mozno nerozumeju tomu, preco robim to, co robim. Preco davam do svojej tvorby dusu, preco malujem obrazy ktore malujem a odkial sa to vo mne berie, preco pisem o skusenosti, osobne a som citatelna, preco som tu ked ma niekto potrebuje, preco chcem byt uzitocna, preco mam otvorene srdce, preco pomaham(e) pripravovat snubencov na sviatost manzelstva, preco som (sme) mama Margita a som v Oratku k dispozicii detom a mladym, preco sme vo formacii na Salezianov spolupracovnikov...

Prave vcera vecer som v tichu nechala priestor na odpovede a prisla som na to, ze ani slona nemozem pokarhat za to, ze nevylezie na strom odtrhnut mi marhulu. Kazdy zije na zaklade vlastnej urovne vnimania. A to je uplne v poriadku rovnako ako to, ze nie kazdy musi rozumiet vsetkemu. Je vsak prijemne vediet, kto Ta vedie a nechat sa viest.

Tam, v hlbinach, som nasla cestu, pravdu a zivot. Tam, v hlbinach, som nasla seba. A odkedy som opat stretla seba samu, stretla som v sebe vsetkych. Stale zijem a zijem dennodenne zazraky. Zijem zive zazraky. A viem, ze ich budem zit nielen kym budem zit.

Preco robim to, co robim? Pretoze je to moje poslanie. Pretoze nic nedava zmysel, ked to nedava zmysel. Ale akonahle to zmysel zacne davat, uz nechces inak. 

Dat dolu zavoj z oci. Nech svietia. 

Oprasit srdce. Aby mohlo bit sebou.

Posmelit dusu. Aby mohla byt sebou.

Davat zmysel. 

Ved, nie je viac ako dychat laskou k cloveku a k zivotu. Nie je viac.