Laska s L

KED SA NEMOZES CLOVEKA S LASKOU DOTKNUT, ASPON SA NA NHO S LASKOU POZRI. Tak tato myslienka mnou v noci uplne prenikla. Uprimne, bola som vcera rozcarovana, zlahka nahnevana, trosku poburena, rozhodena ked ma tretikrat prestahovali. Vyhodena z miery, vyrusena. Na izbe, kde je nas 6 a ziadna z nas nema priestor. Vecer o 23 to tu este zilo, telka hucala, mobily hucali, zeny hucali, hlasy z telefonov hucali, svetlo jednej lampy sa prekrikovalo so svetlom druhej lampy. Isla som ma chodbu aj s novenami odovzdanosti z kaplnky, ktore som vzala z kopky pre Zuzku a Evicku, moje este cez den spolubyvajuce. Odniesla som im to, zazelala dobru noc a vratila sa do sardinkarne. Vsetko utichlo. Telka, hlasy aj mobily. Tma tmuca, bolo pocut len chrapkanie a dychanie. Mame tu na izbe jednu starsiu pani, ktora je dcerou este starsej panej ako doprovod. Maminka zacala kaslat a tazsie dychat, mala tazkosti. Dcera, tak do 70r, pobehovala okolo postele zo vsetkych stran. Potichu, jemne, statocne, odvazne, trpezlivo, nezne. Moje vyrusenie odislo do krajiny zabudnutia, vyzametane nanosy prachu obycajnosti a nervozity som tam tiez odprevadila. Laska v priamom prenose ma opat prebrala. Obalila srdce do medu. Dychol na mna pokoj. "Ty ma vzdy zachranis," povedala som v tichu pod strechu svojho srdca. Moja modlitba sa dalej niesla dlho, snad hodiny, cez vsetky duse v tejto izbe, oddeleni, nemocnici, ulici, meste, krajine, svete... zrevana som bola ako dazd. Presla som sa na wecko, kde som stretla Evicku, tetusku c.2 z mojej povodnej izby. "Aaaa, kamoska!" vravi. Usmiala som sa na Nebo, na seba do zrkadla, skontrolovala som zafacovanu bradu a s podakovanim som sa vratila do sardinkarne. Sustred sa na mna, nie na burku, opakovala som pokojne az do snov. Po 5 hodinach otvorila dvere vesela sestricka. Porozdavala infuzky a usmev. Zacalo svitat. Po vizite 15 doktorov nam doniesli ranajky, stolik s piatimi stolickami nam siestim nestacil, reku, idem na chodbu pred nase dvere si sadnut. Tam uz sedeli kamosky odvedla. "Katuska, no uz vas pozerame a cakame." Sadla som si k nim a spolu sme sa naranajkovali, dala som si exluzivnu mliecnu ryzu, detsku caro kavu a ostala zazracne spritomnena. Na kazdeho, kto isiel okolo, som sa pozrela, usmiala a poprosila o pozehnanie. Laska funguje dotykom, slovom, pohladom, usmevom, chcenim. Vzdy sa mozeme dotknut. Vzdy sa vieme dotknut. Tak sa dotykajme. Skrasnieme. Vyrastieme. Ako to horcicne zrnko. Take male, a pritom take velke.