Dnes mam narodeniny. Dalsie.

NIKDY PREDTYM SOM NEBOLA V DEN NARODENIN TAKA VDACNA, ZE MAM O ROK VIAC.

Drobny dych a v tom dychu vsetko. Radost, nadsenie, bolesti, prijatie, odovzdanie i zmierenie. Laska, co stvorila pre stvorenie. Nadych, vydych. A v tom dychu vsetko. Na okne malba z mrazu, aj srdce nakreslene prstom. Drobny dych a v tom dychu vsetko. Na oblohe hviezda, ktorej teplo rozjasava svet. A tu, v ocakavani Svetla z Nebies, som sa narodila. Dnes mam 45. Vyzdobeny stromcek aj svetielka na terase. Darceky z obchodov aj z vlastnych ruk. Stihla som. Zasa raz. Dakujem za kazdy den, v ktorom sa mozem znova a znova zamilovavat do zivota. Dakujem za Nebo, aj dotyk, ktory v nas zrodila zem. Sfukavam pomyselnu sviecku a neziadam viac ako to, co mam. Mozem mat viac, ale mozem mat aj menej. V zrkadle pozeram s laskou do oci plnych lasky a spievam si narodeninovu. Drobny dych a v tom dychu vsetko. Vdacna za kazdy okamih bytia, za kazdy dar, za kazde poznanie, za kazdeho cloveka. Po polnoci, ked som poprikryvala svojich chlapov a porozpravala sa s Bohom, zaspavala som so sepotom na perach: "Dakujem za Teba." 

Dakujem za srdce, v ktorom planie zazrak. Kazdodenny zazrak drobneho dychu. A v tom dychu vsetko.