Budme vdacni za vsetko, co sa nam v zivote prihodi. Vsetko je to skusenost.
Hlasim sa z Ruzinova, fyziatricko-rehabilitacneho oddelenia, od pondelka mojho dalsieho prechodneho pobytu. Rozbita som jak lego duplo nahadzane ledabolo v krabici. Ale tak dobre rozbita. Vela rehabilitujem, cvicim, posilnujem, s rehabilitacnou, studentami, sama na posteli, trenujeme samostatne sadanie a vstavanie z postele (to mi este uplne nejde), chodzu v g-aparate (choditku), to mi celkom ide, hoc na kratsie trate, ale uz to, ze sa hybem, je fantasticke. Uvidime, ako to pojde dalej, verim, ze len k lepsim a samostatnejsim zajtrajskom.S nadejou v kazdom kroku, bez obav a starosti, ktore by tak ci tak neovplyvnili moju buducnost. Inak musim povedat, ze je tu veeeeelmi mily, laskavy a empaticky personal od lekarov cez sestricky a sanitarov. Klobuk dole. Dakujem za nich a modlim sa. Aj za vas.