10 rokov...
Dnes je to 10 rokov, co som stretla rakovinu. 20.januar 2015. Datum vryty tak hlboko. Den, ktory mi zmenil zivot. Teda, jeden z tych dni. Trpkosladka prichut datumu, ktory... (rozhodla som sa nebyt tento rok pateticka)... je len datumom! Ved on chudak za to nemoze. A vlastne, vdaka Bohu zan. Aj dnes sa mozem obliect do vdacnosti.
V tento den, pred 10 rokmi, mi doktor oznamil vysledky biopsie. A hned ma bral pod noz.
V tento den, pred 5 rokmi, mi doktor oznamil, ze mam pred sebou 2-3 mesiace zivota.
A dnes, v tento den OSLAVUJEM! Vlastne oslavujem kazdy den. Kazdu hodinu. Kazdu chvilu. Uvedomujem si, ze sa ziadna nebude opakovat, preto, a hoci nie vzdy ma vsetko uplne bavi, sa snazim byt 100% pritomna a sustredena. Vedoma. Autenticka. Oslavujem bytie a jeho plnost, oslavujem odvahu, oslavujem talent, oslavujem dusu, oslavujem zmysly, oslavujem telo, oslavujem humor, oslavujem chcenie, oslavujem dary, oslavujem moznosti, oslavujem sance, oslavujem rozhodnutia. Dnes oslavujem Boha, ktory mi to vsetko dava aj spolu s nekonecnym oceanom lasky, svetla a pokoja. Dnes oslavujem bytie vo svojej najhlbsej podstate, ktore nie je limitovane casom. Toto zopakujem: ktore nie je limitovane casom. A to je okrem bezodnej lasky, ktorej ma naucil, ta dalsia prepotrebna lekcia. A ze v strachu a obavach sa zit neda. Ze zivot sa meria slobodou, ktoru nam dal. A ze iluzia, ktoru si vytvarame myslienkami, nie je skutocnost. Ze pritomnost je tu a teraz a cas to nezmeni. Ani miesto. Ani dlzka zivota. Ale hlbka, och, ta zazracna hlbka, tak ta je vsetko. V hlbinach stretnes Toho, kto tam vzdy bol. Bez casu a priestoru. V jednoduchosti a priezracnej cistej nadhere. A tu ked raz ochutnas, uz sa Ta nebude musiet pytat coho sa bojis. (Dobre, mozno to este obcas pripomenie, lebo sa predsa len stale ucis). Tam v hlbinach, tam su odpovede bez otazok, tam je ziara vsetkych hviezd, tam je teplo zdrojov, tam je harmonia vsetkych tonov aj farieb. Tam sa priblizujem a odovzdavam. Tam je domov. Tam je On. Tam som ja. Ked si v hlbine, si na mieste, kde mas byt. A cas to naozaj nezmeni. Jedine, co Vecnost moze zmenit, je Laska. Milovat vzdy viac, ako je nevyhnutne a tym byt milovany viac ako si dokazeme predstavit. A ono sa to da. Vzdy sa to da. Kdekolvek sme, iba laska je odpovedou na vsetko. Strhne nas do hlbin a vystreli ku hviezdam. A tam, milovani, tam sa deju zazraky. (Ano, ak vam je to povedome, zaver su aj zaverecne slova mojej vasej druhej knizky. Zaver... vlastne... zaciatok. Vdaka absencii strachu u mna prevlada nadsenie a laska. Tou sa nechavam vabit a tu nechavam pracovat a rast. Lubim pisat venovania: Necakaj. Zasni uz teraz. K mojim dnesnym zaverozaciatkom si ale poziciam slova Jana Pavla II: Laska mi vysvetlila kazdu vec. Laska mi vsetko odhalila. Preto obdivujem lasku, nech sa nachadza kdekolvek. Ak je laska taka velka ako je jednoducha, ak sa moze najst najjednoduchsia tuzba v clivosti, potom viem pochopit, preco chce byt Boh blahoreceny jednoduchymi ludmi. Tymi, ktori maju ciste srdcia a nenachadzaju slova na vyjadrenie svojej lasky. Boh prisiel tak daleko. Zastavil sa krocik pred nicotou. Velmi blizko nasich oci. Mozno ze zivot je vlna udivu. Vlna vyssia ako smrt. Neboj sa. Nikdy.