Tretie výročie maľovania...poďme byť trošku osobní.
Tri roky. A ja hladam slova. Cim dalej som od momentu, kedy mi povedali o rakovine a cim dalej som od liecby, tym castejsie si uvedomujem silu bezbolestneho nadychu a vydychu. Ked som vtedy rozpravala vela, teraz musim slova hladat. Kazde mudro preosiat. A co ostane, rozdelim na tri casti: 1 cast vyslovim, 1 cast namalujem a 1 cast odovzdam Vesmiru s hlbokym, raz tichym a inokedy hlasnym podakovanim. Podakovanim za zivot. Ze mi bol vobec aj nadalej dovoleny a s pridanou hodnotou, ze je plny toho naozajstneho, vnimaneho, zdielaneho, prijimaneho, silneho, bolaveho a krasneho zaroven. Podakovanim za moznost nieco po sebe zanechat, s laskou inspirovat, motivovat, naucit inych prestat sa bat roztiahnut kridla a letiet. A povedat vsetkym:
1. ...ze To prejde
2. ...ze Dobra je viac, iba je potichu
3. ...a ze budem vo vsetkych zivotoch zit iba tak, aby ked zomriem, aj smrti bolo luto.
Dakujem zivotu, ze som zacala malovat svoj svet a ze sa stal sucastou toho vasho. A dakujem vam, fanusikom, podporovatelom, nadsencom, ze mi to umoznujete.
Ono to nie je iba o farbach a stetcoch. Je to o odhodlani urobit krok do neznama, je to o viere, ze v tichu sa da krasne mlcat, a popri tom udavat tempo ruky tlkotom vlastneho srdca. Je to o zziti sa s dotykom s platnom, o harmonii namalovaneho s mojim vnutrom. Je to o hlbokom nadychnuti vsetkeho vnimaneho. Je to o ceste a o poznani.
Je to o emociach.