TKKBS rozhovor - tak trošku iný, 11.2.2021
https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20210211014&fbclid=IwAR2vVytE9CrzwLk9LkdfWymj_8FyDMG05qsKbEbPAgNEHW-4MLEFOaGIgiA
Bratislava 11. februára (TK KBS) Choroba priblížila Katarínu Olíkovú z bratislavskej Trnávky k Bohu. Ako povedala v rozhovore pre Tlačovú kanceláriu KBS, to, že chorobou nielen pocítila svoju zraniteľnosť, ale ju aj prijala a pochopila, že má na ňu právo, jej pootvorilo dvere k Bohu. “A potreba druhého človeka, v mojom prípade kňaza, ktorý presne vedel, čo povedať, hoci toho povedal veľmi málo, mi dvere otvorila dokorán. Požiadať o pomoc vo chvíľach, kedy sa cítime byť stratení, nám dokáže dať vietor do plachiet. Alebo sa len pevnejšie uchopiť kormidla a zahľadieť sa na miesta, kde by mohol stáť náš maják. Ísť ďalej aj cez rozbúrené hlbočizné vody cítiac, že sa naša loďka môže každú chvíľu potopiť, ale nepovoliť v nádeji, že nás dovedie tam, kam máme ísť. A s vierou, že toto je miesto, kde mám byť, sa snažiť neoblomne klásť jednu nohu pred druhú, aj keď to nepôjde. A keď to pôjde, snažiť sa ešte viac. Na ceste k majáku pochopiť, že ho nosím v sebe v podobe toho, kto mi dožičil túto pozemskú púť,” zdôraznila Katarína.
Katarína sa hrdo hlási k saleziánom na Trnávke a nevie si predstaviť osobnejší vzťah v zmysle akéhosi mostu od "bežných" ľudí k Bohu ako cez nich. “Aj vďaka tomu, ako pristupujú k nám ostatným, ako nás spájajú ako ľudí, vytvárajú akúsi pomyselnú rodinu medzi nami všetkými. Necítiť rozdiel medzi zdravým a chorým, pretože starostlivosť a láska k blížnemu je to, čo naše spoločenstvo spája,” povedala Katarína, ktorú choroba robí všeobecne pozornejšou. “Vo vzťahu k ľuďom som vnímavejšia možno viac na skryté emócie, povedala by som, že viac cítim ako vidím. Už keď človek vidí, je neskoro. Empatia by mala byť základom za každých okolností bez ohľadu na náš stav. Pravdou je, že sa viem asi viac vcítiť do ľudí, ktorí prechádzajú niečím podobným ako ja, pretože si myslím, že prechádzame rovnakým tŕním. Možno len tú bolesť žijeme každý inak,” hovorí Katarína, ktorá podstupuje liečbu v onkologickom ústave.
Chorobu vníma Katarína ako dar, pretože jej umožnila ochutnať skutočnosť. “Dokázať sa skloniť k človeku, ktorý kľačí na zemi a podať mu ruku, vyzliecť si bundu a dať ju trasúcemu sa zimou, upiecť koláč a zazvoniť susedke, ktorú poteší, zriecť sa zbytočného prepychu... mohla by som pokračovať donekonečna. Verím v ľudské dobro, vždy som verila a veriť budem. Niekedy sa stačí len usmiať na druhého. Niekedy netreba robiť veľké skutky či gestá, stačia malé, ale s veľkou láskou,” uviedla Katarína, ktorá obdivuje Pannu Máriu. “Cez ňu sa Boh a človek stali jedno. Dokonalé mystérium,” dodala.
Katolícka cirkev dnes slávi liturgickú spomienku Panny Márie Lurdskej. Zároveň si pripomína Svetový deň chorých, ktorý ustanovil v roku 1992 svätý Ján Pavol II. Tento svetový deň pripomína, že sú medzi nami ľudia, ktorí chorí a trpia. V tento (a nielen tento) deň môžeme aktívne vyjadriť solidaritu s nimi.
( Copyright TK KBS, rp; pz ) 20210211014