Púť do Svätej Zeme, apríl 2023
13.11.2023 16:26
Drahi ...!
Put do Svatej Zeme sa kazdym oka-mihom vryla hlboko do nasich dusi. Dakujeme z hlbky nasich srdc, v ktorych sme si tam niesli aj vas, ze sme aj vdaka vasej stedrosti mohli byt sucastou 5.evanjelia, ako mnohi tuto put nazyvaju. V zivote su sladke chvile, ked skutocnost, ledva zobudena, prekonava sen.
Dakujeme. Olikovci
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------
ZASĽÚBENÁ ZEM, deň 1.
Asi nahrám podcast alebo niečo napíšem, také viac ako len kde sme boli, ale nie teraz. Zatiaľ aspoň miesta, možno malý pokec k nim tu či pri fotke. No z dnešného dňa pár "zatiaľslov": ďakujem, že som vládala, zvládala, celý deň. Fyzicky veľmi náročný, chodenie, státie, teplo, slnko. Ale keď cítite, že to vnútorné nepomerne presahuje to vonkajšie, dvíha vás ruka taká silná, že jediné, čo riešite je, že neriešite a iba sa nechávate viesť. S otvoreným srdcom pre všetko a pre každého bolo pre mňa dôležité naozaj to jediné - byť prítomná. Povedať tu som. Tu som. Tu som. Dnes som to vyslovila veľakrát. Dnes som sa smiala aj plakala nad svojou bezmocnou túžbou všetko povedať, že som iba detsky vyrolovala dušu a poprosila, nech si ju Pán Boh načíta, lebo obsahuje celú galaxiu hĺbok, vďačností, ľudí, pocitov, prosieb, túžob, rozhovorov, otázok, výziev, ponúk... Dnes som odovzdávala seba a všetkých vás. Doslovne aj pomyseľne. Dnes bola Láska ako každá iná. Pokojná, nežná, veľká, štedrá, čistá, skutočná, živá. Dnes bol deň ako každý iný. Plný zázrakov.
I keď, tu na týchto miestach... asi predsa len trošičku bližší na dotyk.
- Betfage - Svätyňa Betfage sa nachádza vo východnej časti Olivovej hory. Je to miesto, kde sa slávil začiatok Ježišovho mesiášskeho vstupu na osliatku do Svätého mesta, zatiaľ čo učeníci a zástup nadšene spievali "Hosanna". Palmová nedeľa. Miško tu dnes počas našej svätej omše miništroval.
- Návšteva Olivovej hory: ako na dlani uvidíte vežičky chrámov, minarety mešít, kríže či polmesiace starého mesta a v diaľke sa dvíhajúcu modernú zástavbu. V Biblii sa hovorí, že práve tu sa odohrávali posledné chvíle pred ukrižovaním, a preto patrí k najposvätnejším miestam nielen pre Kresťanov, ale aj pre Židov. Podľa nich práve na tomto mieste začnú ožívať mŕtvi v súdny deň, keď sa na Zem vráti Mesiáš. I z toho dôvodu je Olivová hora obrovským cintorínom. Pochováva sa tu už viac ako 3000 rokov a nachádza sa tu viac ako 150 000 židovských hrobov, kameňov a kameňov.
- Kostol Pater Noster - Otčenáš, Kostol Pater Noster na vrchole Olivovej hory je známy aj ako Eleonska svätyňa. Prvé pomenovanie mu prislúcha na základe tabúl s vyobrazením modlitby “Otčenáš” v 171 rôznych jazykoch. Je ich tu toľko kvôli tradícii z Evanjelia, podľa ktorej práve tu Ježiš naučil svojich apoštolov túto modlitbu. Pomenovanie druhé je spájané s matkou cisára Konštantína – Helenou, ktorá práve na tomto mieste nechala postaviť prvý chrám. Ako tomu už býva zvykom, táto pôvodná stavba bola niekoľkokrát zničená a znova postavená, neuberá jej to však nič na šarme. Ak sa vám sem podarí dostať v čase, keď tu nebudete stretávať plné autobusy návštevníkov, môže to byť jedno z najspirituálnejších miest Jeruzalema. Tým, že je dnes Sabat, ľudí bolo dosť ale nie priveľa, tak sme mali možnosť a priestor. Navyše, zahľadela sa na mňa z rohu obrazu svätá Terezka Ježiškova, moja ostatná nová blízka, tak to malo pre mňa ešte silnejší ráz
- Dominus Flevit, miesto, kde Pán Ježiš plakal nad Jeruzalemom.
- Getsemanská záhrada - Getsemanská záhrada vošla do histórie ako miesto Judášovej zrady, ako miesto, kde zadržali Ježiša Krista. Leží na úpätí Olivovej hory a dnes je vyhľadávaným pútnickým miestom. V jej záhrade stoja prekrásne olivovníky, pričom niektoré z nich patria k najstarším na svete a hovorí sa, že videli aj tvár samotného Krista.
- Kostol všetkých národov, bazilika agónie - je bezpochyby najvýraznejším kostolom na úpätí Olivovej hory. Leží tesne vedľa, resp.priamo v Getsemanskej záhrade. Nádherne zdobené priečelie ako aj celý kostol postavil taliansky architekt Antonio Barluzzi, ktorý si vyslúžil prezývku „architekt Svätej zeme“ v 30.rokoch 20.storočia. Aj napriek tomu, že kostol má v názve všetky národy, tak presnejšie ide o 12 národov, ktoré sa spojili a financovali jeho novostavbu. Vnútro sa oplatí navštíviť kvôli krásnym mozaikám znázorňujúcich Noc Agónie a zatknutie Ježiša Krista.
- Kostol Hrobu Panny Márie - Iba pár krokov od Kostola všetkých národov narazíte na malý kostolík, v ktorom musíte zostúpiť po schodoch do podzemia. Údajne bol postavený na mieste, kde bola pochovaná Panna Mária pred tým, ako bola vzatá do neba (podľa východo-kresťanskej tradície). Ako tomu býva zvykom – kostol bol niekoľkokrát zničený a znova postavaný, krypta v jeho podzemí však nebola dotknutá, pretože toto miesto sa považovalo za posvätné aj v očiach moslimských dobyvateľov. Dnes patrí pod správu gréckej pravoslávnej a arménskej apoštolskej cirkvi. Tento temný priestor oplýva tajomnou atmosférou, ktorú podčiarkuje spev kňazov a mosadzné lampy visiace zo stropu. Stačí zatvoriť oči a prenesiete sa stovky rokov do minulosti.
- Múr nárekov - Jedna z najznámejších pamiatok Jeruzalema sa nachádza na samom okraji Chrámovej hory. Na svete nie je pre Židov posvätnejšie miesto ako táto kamenná stena, ktorá dostala časom meno „Múr Nárekov“. Po tom ako v roku 70 nechali Rimania zničiť židovský chrám sa Židia báli vstúpiť na horu, aby náhodou nevošli do posvätného miesta a preto sa začali zhromažďovať priamo pri múre ešte z čias Herodesa. Je zaujímavé sledovať prichádzajúcich ľudí. Do medzier v múre vkladajú papieriky s odkazmi a snami, niektorí ho bozkávajú, prikladajú si k nemu čelo a často sa tu konajú židovské oslavy barmicvach. Priestor je rozdelený pre mužov a pre ženy, pričom muži prichádzajúci k múru musia mať pokrývku hlavy. Pre každý prípad majú nachystané papierové čiapočky kippa, ktoré nosia na hlavách Židia. Múr nárekov je otvorený 24 hodín denne, takže sa sem môžete vybrať kedykoľvek sledovať fascinujúce stáročné divadlo. My sme boli dnes, počas Šabatu, tak sme rešpektovai pravidlá a nefotili, ale moja polhodinka osamote, s čelom opretým o kameň, bola pre mňa výnimočná. Aj bez fotky.
- Kostol Galicantu - Kostol svätého Petra v Gallicantu je rímskokatolícky kostol, ktorý sa nachádza na východnom svahu hory Sion, neďaleko opevneného Starého mesta Jeruzalema. Je venovaná epizóde z Nového zákona známej ako Popretie Petra.
- Hora Sion:
Hrobka biblického kráľa Dávida
- Večeradlo - Tzv. miestnosť poslednej večere alebo Coenaulum. Kostol, ktorý tu vyrástol bol ešte pred príchodom Križiakov dvakrát zničený. Dnes tvorí miestnosť len jednoduchá kaplnka, kde človeka môže prekvapiť ako vyzeral stôl pri ktorom Ježiš Kristus podával svojim učeníkom svoju „krv“ a „telo“. Skutočnosť je veľmi odlišná od známej Poslednej večere od Leonarda da Vinciho. Že je silné, nemusím hovoriť.
- Bazilika Usnutia Panny Márie - Dominantu hory Sion nemožno prehliadnuť zo žiadneho pohľadu na mesto. Podľa tradície stojí na mieste, kde umrela respektívne odišla do „večného spánku“ Panna Mária. Videli sme ale iba zvobka, vnútri prebiehajú práce.
- Zvyšky Rímskeho Jeruzalemu, nové vykopávky hradieb a múrov - staroveké stopy rímskeho Jeruzalemu zvané Cardo Maximus, zvyšky hlavnej ulice pretínajúcej mesto v severo-južnom smere. Táto ulica bola postavená pravdepodobne za čias cisára Hadriána a začínala pri Damaskej bráne. Mala úctyhodnú šírku 22,5 metra a bola vydláždená. Jej zvyšky boli nájdené úplnou náhodou, ako tomu často býva. V 60-tych rokoch v tejto časti mesta prebiehali boje a štvrť bola neobývateľná. Po tom ako sa začalo s jej rekonštrukciou v 70tych rokoch, boli objavene aj zvyšky tejto významnej ulice. Dnes tu stojí niekoľko stĺpov, ktoré dávajú iba mizivú predstavu o tom, ako to tu kedysi naozaj vyzeralo.
ZASĽÚBENÁ ZEM, deň 2.
- Betlehem - Betlehem za svoj život vystriedal nejeden názov. Najprv mu ľudia vraveli Efrata a neskôr, keď sa tu narodil kráľ Dávid mu nikto nepovedal inak ako „Dávidove mesto“. Z arabského názvu mesta však vieme, že Betlehem sa v preklade volá aj „dom mäsa“, pričom hebrejský názov vymení mäso za chlieb. Aj toto odráža polohu mesta, ktoré vďaka okolitým pasienkom nehladovalo. Na území dnešného Betlehema sa našli pozostatky mlynov a pekární. Ľudia, ktorí prechádzali cez toto mesto a smerovali do púšte, si práve tu kupovali do zásob chlieb. Preto je názov mesta odvodený od slov Bet Lehem, teda Dom chleba. Mesto je známe predovšetkým ako miesto narodenia Ježiša Krista.
- Vianočná omša - veru, tak sme začali dnešný deň. V kostolíku, ktorého meno si nepamätám, ale atmoška stála za to. Dali sme sa dokopy so skupinkou Moravákov, bolo nás veľa. Pár našich spolupútnikov vytvorilo krásne kvarteto a celý deň nás sprevádzali zamatovými tónmi kolied. Čo vám poviem. Vianoce v Betleheme majú svoje čaro aj v lete.
- Pole pastierov - známe ako Beit Sahur, čiže Pastierske polia. Dnes okolie miesta pohltila moderná zástavba, ale kedysi tu pastieri preháňali svoje stáda. Tu na poliach sa im zjavil anjel, ktorý im oznámil narodenie Ježiša Krista. Aj tu sa objavujú ďalšie a ďalšie príbehy pod krásnymi košatými stromami, dvomi kostolnými jaskynkami a jedným kostolíkom v podobe beduínskeho stanu spod pera architekta Barluzziho, kde sa vďaka úžasnej akustike po 5 min striedajú národnosti celého sveta a spievajú koledy. Aj tento kus zeme, ako všetky sväté miesta pre kresťanov, spravujú františkáni.
- Bazilika Narodenia Ježiša Krista - každý sa chce pozrieť dnu, každý chce cítiť atmosféru miest, kde sa pred vyše 2000 rokmi narodil Ježiš Kristus. Pred očami rastie obrovský komplex ozdobený vežičkami, krížmi a betlehemskou hviezdou. Dnu sa vkročí cez nízku Bránu pokory, kde sa treba poriadne zohnúť. Križiaci zmenili tento vchod preto, aby nepriateľskí jazdci nemohli prísť dnu do kostola na svojich koňoch. Nebyť náhody, možno pozorného oka, bazilika mohla byť už dávno preč. Keď v roku 614 nebojácni Peržania plienili Palestínu nechávali za sebou neuveriteľnú spúšť. Prišli sem a na jedno reliéfe uvideli muža oblečeného v perzskom plášti. Nemohli si dovoliť zničiť „svoju“ pamiatku, kde je znázornený perzský mág a preto Baziliku Narodenia obišli. Nechýbalo veľa a z posvätného miesta by ostala kopa beztvarých ruín. Už svätá Helena, matka cisára Konštantína Veľkého, dala v roku 326 postaviť kostol, čím sa stal najdlhšie fungujúcim svätostánkom. Vnútro vypĺňa prázdny priestor so zvláštnym nádychom pokory. Stĺpy v lodi pripomínajú zašlú slávu antiky a nad nimi ležia naukladané miniatúrne kamienky do neuveriteľných byzantských mozaík. Až za hlavným oltárom je miesto, kam smerujú kroky každého pútnika. Desiatky, stovky ľudí stoja v rade dlhom predlhom, my sme mali šťastie, ebo nám to trvalo možno 45min (vraj bežne aj 3 hod).
Stojíš, obzeráš každý milimeter a čakáš, kým sa dostaneš pod oltár na miesto, kde stojí 14-cípa hviezda. Počet cípov symbolizuje počet generácii v genealógii Matúšovho evanjelia, tiež poukazuje na 14 zastavení krížovej cesty. Práve ona ukazuje, kde sa mal narodiť Ježiš Kristus. Kúsok pred vstupom je na stene zavesená šarmantná ikona, vraj jediná, na ktorej sa Panna Mária usmieva. Miška tisnem pred sebou, stojíme na schodoch vedúcich do samotných jasličiek a pomaličky sa blížime dolu. Sledujem divadlo so zatajeným dychom, vnútri môže byť len málo ľudí, kľakneš, dotkneš sa hviezdy, pobozkáš, pohladíš. Rýchlo vstaneš, no na ruke stále cítiš studený kov a odtlačok starobylej krajiny. Započuješ plač dieťaťa, ktorý Ťa zasiahne stredom ako blesk. A ty si uvedomíš, kde si. Na mieste, kde sa plač pretvoril na slová a bytie, ktoré tesá tento svet. Naša skupinka sa nedala zatlačiť na turboodchod, spievame Tichú noc. Tu. Dnes som sa po včerajšku ani nemaľovala, nech sa mi to slobodnejšie plače. Čo vám poviem. Nepoviem. Na to slová nestačia.
- Kostol sv.Kataríny Alexandrijskej, hrob sv.Hieronyma - Kostol svätej Kataríny Alexandrijskej, postavený na konci 19. storočia – po tom, ako sa vyostrili problémy medzi katolíkmi a pravoslávnymi ohľadom kontroly nad Bazilikou Narodenia. Tu každé Vianoce slúži katolícky patriarcha katolícku polnočnú svätú omšu.
- Jaskyňa Mlieka - Neďaleko Baziliky narodenia stojí Mliečna jaskyňa, do ktorej sa uchýlila Svätá rodina pri úteku z Egypta. S touto jaskyňou sa spája legenda o tom, ako Márii pri kojení malého Ježiška spadla kvapka mlieka na zem a jaskyňa obelela. Do jaskyne chodia prosiť Pannu Máriu ženy túžiace otehotnieť – Židovky, kresťanky i moslimky. Niektoré si zo steny jaskyne zoškrabú prášok, ktorý potom užívajú s mliekom. Keď sú ich prosby vypočuté, prídu sa aj s narodeným bábätkom poďakovať k soche dojčiacej Panny Márie. A že ich je tu požehnane.
Cestu ku Jaskyni Mlieka lemujú obchodíky so suvenírmi. Mladí chlapci uvidia skupinky turistov zo západu a už k nim pribehnú a ponúkajú vychladené pivo. Vedia, že budú mať úspech. Ako u nás, keď hneď pustil našu hymnu, začal mávat vlajkou a ponúkal pivo colu a vodu po dolár. V tomto poradí.
Betlehem je Palestínske územie, hlučné, veselé a špinavé. Trúbenie, pouliční predavači všetkého s kulisou ošarpaných budov a odpadkov na chodníkoch, je tunajším arabským folklórom. A akokoľvek by sme sa chceli pozerať cez prsty, má to svoje čaro.
- Herodium - Pevnosť vybudovaná na umelo navŕšenom kopci na západnom brehu Jordánu, ktorú dal vybudovať kráľ Herodes Veľký (74–4 pred n. l.) a pod ktorou sa nachádzajú pozostatky mesta Dolné Herodium. Celá lokalita bola vyhlásená za národný park. Videli sme iba zdiaľky, už bolo zatvorené.
ZASĽÚBENÁ ZEM, deň 3.
Ráno si Peťo privstal a o 4.30 išiel s pár priateľmi na omšu do Baziliky narodenia, kde každé ráno o 5 slúžia omšu františkáni priamo pri hviezde, narodení, kolíske. Vďaka tomu, že máme v Betleheme palestínsky čas (izraelský je o hodinu posunutý), tam boli ešte o hodinu skôr. Cesty Božie sú nevyspytateľné a ujal sa ich niekto, kto im otvoril kostol sv.Kataríny a pustil ich k hrobke sv.Hieronyma s relikviami. A po tomto zážitku skorého rána so skupinkou do 20 ľudí boli súčasťou omše priamo v mieste narodenia. Ach.
- Betánia - Lazarov hrob - je dnes súčasťou palestínskej dediny Al-Azariya. Hrobka bola zatvorená, ale boli sme na mieste domu Lazara, kde dnes stojí. Vykopávky v roku 1949 odhalili, že prvý kostol tu stál už vo 4. storočí. Druhý kostol zničili Peržania v roku 614. Tretí postavili križiaci ako ženský kláštor s kasárňami pre križiackych vojakov na ochranu mníšok. Po ich odchode moslimovia budovy zničili a na ich ruinách postavili mešitu, ktorá stojí dodnes. Hovorí sa, že pod ňou sa nachádza skutočný Lazárov hrob. Súčasný kostol svätého Lazára bol postavený v rokoch 1952-53 na ruinách predchádzajúcich troch kostolov a navrhol ho architekt Barluzzi. V interiéri kostola sa nad oltárom nachádza mozaika zobrazujúca Ježiša v rozhovore so sestrami Máriou a Martou. Pod ňou je nápis v latinčine: "Ego sum resurectio et vita" - "Ja som vzkriesenie a život".
- Prechod Júdskou púšťou.
- Rieka Jordán - Jedna z najznámejších riek na planéte, rieka Jordán, je prirodzenou hranicou medzi Izraelom a Jordánskom a je obľúbeným pútnickým miestom pre kresťanov, ktorí sa ponáhľajú podstúpiť symbolický obrad krstu práve tam, kde ho kedysi Ježiš Kristus prijal od Jána krstiteľa. Miesto, kde Jordán opúšťa Tiberiadske jazero, je zachované kvôli krsteniu a táto časť toku rieky, nazývaná Jardenit. Jordán sa opakovane spomína nielen v Novom, ale aj v Starom zákone ako miesto, kde sa diali početné zázraky: proroci ho prešli po suchu, vody tejto rieky sa pred Jozuom, ktorý viedol Izraelitov s archou sv. zmluvu, ktorá znamená koniec ich štyridsaťročného putovania po púšti. Hlavný dôvod púte kresťanov k rieke Jordán však leží v Novom zákone. Podľa Biblie bol Kristus vo vodách Jordánu pokrstený Jánom Krstiteľom, potom sa nebesia otvorili a Duch Svätý zostúpil na zem v podobe holubice, čo svedčí o mesiášskom poslaní Spasiteľa. Dnes môžete vidieť Jordán a ponoriť sa do jeho svätých vôd z izraelského aj jordánskeho brehu. My sme si dnes na tomto mieste obnovili krstné sľuby. Mimochodom, ďalšie z mnohých silných divadiel. Miesto, kde sa stretá celý svet a nechá sa obmyť vodou pre ten jeden vzácny moment. Teda, jeho začiatok.
- Jericho - najteplejšie miesto Izraela a Palestíny, nachádzajúce sa 258m pod úrovňou mora. V údolí rieky Jordán, len kúsok od Mŕtveho mora, tu stojí už približne 10000 rokov a ide o najstaršie trvalo osídlené mesto na svete. Mojžiš sem putoval 40 rokov, ale nedostal do Zasľúbenej zeme. Namiesto neho priviedol Izraelitov cez Jordán Jozue. V ceste mu stálo Jericho a jeho nedobytné hradby. Mocným trúbením na trúbu však Jozue zboril mestské múry a dobil Jericho. Z toho "trúba Jerichova". Okolie je posiate palmovými hájmi, na jednej strane Júdska púšť a na ďalšej Jordánsko.
- Hora pokušenia, Kláštor v skale - do výšky 348 metrov sa vypína nad Jerichom hora, ktorá je považovaná za „Horu Pokušenia“ kde Ježiša pokúšal Diabol. K skalnej stene hory je akoby lastovičie hniezdo prilepený grécky ortodoxný kláštor, do ktorého sme sa dostali vajíčkovou lanovkou. Rad schodov vedie z kostola do malej kaplnky, kde sa nachádza kameň, ktorý sa spája s prvým pokušením Ježiša na púšti: „Ak si Boží Syn, nech sa z týchto kameňov stanú chleby.“
Toto je tiež miestom, kde Ježiš umiestnil svoje podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi.
Cestou naspäť sme mali namierené k Mŕtvemu moru, ale vďaka izraelskému checkpointu sme stáli hodinu a pol na ceste a pôjdeme inokedy.
- Hadi Quelt - alebo Nahal Prat leží na západnom brehu Jordánu v Judských horách a Judskej púšti. Začína sa v nadmorskej výške približne 750 metrov na hrebeni Judských hôr na Západnom brehu Jordánu v oblasti dediny al-Ram neďaleko predmestia Jeruzalema
ZASĽÚBENÁ ZEM, deň 4.
- Ain Karem - Ain Karem je mestečko vzdialené 8 km od Jeruzalema, ležiace v údolí obkolesenom mierne kopcovitou krajinou. Podľa tradície je judským mestom, ktoré sa spája s narodením a životom svätého Jána Krstiteľa, Alžbety a Zachariáša.
- Ain Katem, kostol narodenia Jána Krstiteľa - V tomto chráme sa nachádza najvýznamnejšia časť – jaskyňa Benediktus (prekl. „Nech je zvelebený Pán Boh“), v ktorej je umiestnený oltár, pod ktorým sa vyníma planúca hviezda z bieleho mramoru s veľkým bielym kruhom, označujúca miesto narodenia Jána Krstiteľa. Nájdeme tu latinský nápis: „Hic praecursor Domini natus est.“, čo v preklade znamená: „Tu sa narodil Pánov predchodca“.
- Bazilika Navštívenia Panny Márie - skoro som dušu vypľula, kým som sa tam vytrepala. Do nádvoria tohto kostola sa vstupuje cez tepanú železnú bránu. Zaujímavosťou je múr s keramickými tabuľkami, na ktorých je v 41 jazykoch (aj v slovenčine) napísaný chválospev Panny Márie, nazývaný Magnifikát. V dolnej časti, v krypte kostola, sa nachádza skala, za ktorou bol podľa tradície ukrytý Pán pred vojakmi Herodesa. Nad oltárom je maľba s výjavom stretnutia Panny Márie s Alžbetou. Po stranách sú ďalšie výjavy zo života Zachariáša a zabíjania chlapcov. Hlavný oltár je vytvorený z bieleho mramoru, nad ním vyniká bohatá mozaika, ktorá zobrazuje Pannu Máriu so zborom spievajúcich anjelov.
- Chrámová hora - niekedy uvádzaná ako Hora Moria, je plošina v Starom Jeruzaleme. Časť západnej steny Chrámovej hory tvorí Múr nárekov, pozostatok židovského Chrámu. Na vrchole hory stojí okrem dvoch najsvätejších stavieb – Skalný dóm - to so zlatou kupolou a Mešita al-Aksá. Chrámová hora je najposvätnejším miestom judaizmu, tretím najposvätnejším v islame a náboženský význam má aj pre niektoré kresťanské spoločenstvá. Vďaka tomu je jedným z najuctievanejších miest na svete a rovnako i jedným z najspornejších.
- Múr nárekov - je pozostatkom vonkajších hradieb jeruzalemského chrámu, ktoré nechal rozšíriť Herodes Veľký. Po zničení Jeruzalema rímskym vojskom v Prvej židovskej vojne (roku 70) zostala väčšina múrov zborená pod úroveň terénu, okrem Múru nárekov a Malého múru. Mnohé časti hradby sú dnes často súčasťou domov v moslimskej štvrti, ktoré sú pristavené k Múru.
Dnes je to najposvätnejšie miesto Židov a zároveň miestom smútku nad zničením Chrámu. K Múru nárekov prichádza mnoho pútnikov z celého sveta, aby tu vyslovili svoje modlitby, ktoré zároveň, napísané na kúsku papiera, vkladajú do štrbín múru. Je vysoký 20 metrov a skladá sa z 25 vrstiev kameňov. Pred múrom je vybudované kamenné námestie, ktoré vzniklo zväčšením pôvodného námestia a z časti po vojne zbúranej štvrte Mugrabi v roku 1967. Námestie funguje ako posvätné miesto („synogóga“), preto je rozdelené na niekoľko častí. Muži aj ženy majú vyhradené oddelené časti múru, nakoľko judaizmus zakazuje spoločnú modlitbu. Už spomínaný stret náboženstiev dodáva tomuto miestu už od nepamäti iskrivý náboj histórie. Pôvodne židovská Chrámová hora bola v roku 638 dobytá moslimami, ktorý tu vybudovali dodnes stojace mešity. No azda historicky najznámejšie sa stalo obdobie počas a po Šesťdňovej vojne, kedy Múr nárekov prešiel opäť pod nadvládu Izraela. Bolo to po dvoch desaťročiach jordánskej nadvlády, počas ktorej mali Židia k nemu zakázaný prístup. Každopádne, aj po zničení chrámu zostala na mieste Múru nárekov Božia prítomnosť (tzv.šechina) však nie je viazaná na existenciu chrámu. A ja to veru potvrdzujem.
- Krížová cesta - Via Dolorosa, symbolizuje poslednú cestu Ježiša Krista od miesta jeho obžaloby až po miesto jeho ukrižovania na Kalvárii, teda Golgote. Nazýva sa Via Dolorosa – „Cesta Utrpenia“ alebo Via Crucis – „Krížová cesta“. V súčasnosti je to asi 1,5 km úzka ulica, plná obchodov. Podľa kresťanskej tradície má 14 zastavení – prvé dve sú v rímskej pevnosti Antónia, ďalších sedem po kaplnkách v uliciach mesta a päť posledných zastavení je situovaných v Bazilike Božieho hrobu.
- Golgota - v rámci chrámu, zastavaná a zastrešená, vychádzaš na ňu strmým schodiskom a potom stojíš v rade na miesto, kde stál kríž. Drobný oltárik a pod ním diera do zeme. Päta kríža. Môžeš sa len pokloniť, môžeš len vzdať úctu, môžeš len pokľaknúť, môžeš len dať ruku po lakeť do dieri v zemi, môžeš len... fakt som si chcela natrénovať, čo poviem, nech zas, ako tam pri jasličkách, neostanem nemá. Zvláštne, že tam, pri narodení a hviezde som v porovnaní s dnešnou emóciou cítila smútok. Dnes? Dnes som vložila ruku k päte kríža a zasiahla ma širokospektrálna nepomenovateľná radosť. Ďakujem, ďakujem, ďakujem. Len to som povedala. Len. Len... len?
- Bazilika Božieho Hrobu na Kalvárii - Chrám vzkriesenia - Chrám Božieho hrobu sa nachádza tam, kde bol Ježiš ukrižovaný, pochovaný a vzkriesený. Jedná sa tak o najposvätnejšie pútnicke miesto kresťanov, kam sa ľudia chodia pokloniť kameňu, na ktorom bol pomazaný Ježiš. Po zostúpení z Kalvárie opačným schodiskom prídeme do priestoru, v ktorom je ďalší priestor. Dlhý rad pútnikov stojí ďalšie hodiny pre jeden okamih. Vojdeš do kaplnky, v ktorej sa hrá lúč jednej sviečky na kameni, ktorým bol zavalený hrob. Svetlo tancuje a ty v napätí čakáš, kým štyria v tej druhej kaplnke vstanú a vystriedajú Ťa. Srdce bije nadšenejšie. Vstúpiš. Cítiš vôňu. Tajomstvo. Kúzlo. Pokľaknem a položím ruky na kameň. Skloním hlavu. Zhlboka sa nadýchnem. Som pokojná, taká pokojná. Usmievam sa. Cez zavreté viečka cítim slzu radosti. Ďakujeme, ďakujeme, ďakujeme. Poviem. Len to. Vstávam a je mi dobre. Nechávame vstúpiť ďalších a ja sa ešte otočím a pozriem nad to tajomné miesto. Cez otvor na vrchu priestoru preniká silný lúč svetla a zaplavuje chrám. Pozdrav z neba. Nepochybujem. Takúto lásku cítim dlhšie. A verím, že dnes ju ochutnali viacerí. Tak naozaj ochutnali. A že ju raz bude cítiť každý. Takú lásku, ktorá sa zapíše do spomienok. Do sŕdc. Do dotykov. Do úsmevov. Do sĺz. Do objatí. Do večnosti. Do hviezd. Pre takú lásku sa oplatí žiť aj umierať. Taká láska nás poznala po mene ešte skôr, než sa zrodili hviezdy. Pre takú lásku sme sa narodili a taká láska sa narodila pre nás. Takúto lásku želám žiť každému. Takú, čo sa zapíše do spomienok. Takú, čo za to všetko stojí.
ZASĽÚBENÁ ZEM, deň 5.
- Galilea, Haifa
- Haifa, karmelitánsky kláštora Stella Maris - V hlavnom kostole kláštora Stella Maris sa nachádza Eliášova jaskyňa, jaskyňa spojená s biblickým prorokom Eliášom
- Kána Galilejská - miesto v Galilei, neďaleko Nazareta, kde podľa Nového zákona (Jn 2,1 – 11) Ježiš Kristus uskutočnil svoj prvý zázrak, keď počas svadby, na ktorú bol pozvaný so svojou matkou Máriou (Panna Mária) a učeníkmi, premenil vodu na víno. Kána Galilejská sa v Biblii spomína aj v súvislosti s jeho ďalším zázrakom, keď uzdravil syna kráľovského úradníka (Jn 4,46 – 54), a aj ako rodisko učeníka Natanaela (Jn 21,2, stotožňovaný s apoštolom Bartolomejom).
Dnes sme si tu obnovili spolu s ďalšími 16 pármi manželský sľub. Aké pekné, aké krásne! Tento rok 13 rokov manželia úradní, rok manželia navždy a teraz obnova. Čo vám poviem. Baví nás to spolu!
- Hora Tábor - od Nazareta vzdialená len 9 km a dosahuje výšku 588 mnm. Má pre kresťanov špeciálny význam ako miesto Premenenia Pána a predstavuje tiež Svätú horu, na ktorú pútnici vystupovali po 4340 schodoch už v 4. storočí. V r. 1924 sa františkánom podarilo získať túto lokalitu a zahájiť výstavbu kláštora a krásnej baziliky.
Vrch Tábor sa prvýkrát spomína v Biblii v knihe Jozue ako hranica medzi tromi kmeňmi - Zebulun, Issachar a Naftali. Spomína sa aj v Knihe sudcov v časti o prorokyni Debore, ktorá prikázala izraelskému vodcovi Barakovi: „Pán, Izraelov Boh, ti rozkazuje: Choď, tiahni na vrch Tábor a vezmi so sebou desaťtisíc mužov z Neftaliho synov a zo Zabulonových synov!" a Barak potom z vrchu porazil kanaánske vojsko. Miesto čarovné vnútri aj vonku. Chodníčky, cestičky, zákutia, staré skaly a kamene, kvety a strom, pri ktorom som sa na chvíľu zastavila. Ďalší krásny rozhovor!
- Nazaret - Bazilika Zvestovania Pána - kedysi dedinka s 50 domami, dnes miesto, kde izraelskí archeológovia našli zvyšky prvého obydlia, datované do čias Ježiša Krista. Dnes je ma tomto mieste spodný kostol, ktorý uchováva jaskyňu Zvestovania ako domček, príbytok Panny Márie a Vrchný kostol, ktorý je zasvätený Márii ako Matke Cirkvi. Hlavným miestom dolného kostola je jaskyňa Zvestovania, kde je nápis: "Tu sa Slovo stalo telom". Priestor pokojný, láskavý a presilný.
- Nazaret - Kostol sv.Jozefa - Tento kostol je pripojený k Bazilike Zvestovania Pána spolu s františkánskym kláštorom. Vo vnútri kostola sa nachádza krypta, ktorá je zasvätená Svätej rodine. Ide o jaskyňu – príbytok a zároveň tesársku dielňu sv. Jozefa.
- Nazaret - Bazilika premenenia Pána. Má dve veže a dve podlažia a je postavená nad pôvodnou bazilikou z križiackeho obdobia. Stredná časť je zdobená krásnym dreveným stropom. Hornú časť apsidy skrášľuje zlatá mozaika zobrazujúca Premenenie Pána. Napravo do neho je zobrazený Eliáš s mečom a naľavo Mojžiš s tabuľami Desatora. V lodiach baziliky sa nachádzajú bohato zdobené, dvojúrovňové oltáre.
ZASĽÚBENÁ ZEM, deň 6.
- Hora Blahoslavenstiev - vrch pri Genezaretskom jazere, na ktorom Ježiš Kristus predniesol svoju kázeň na vrchu. Ako miesto tohto kázania je vrch uctievaný viac než 1 600 rokov. V 4. storočí nášho letopočtu bol na vrchu postavený byzantský kostol, ktorý bol používaný do 7. storočia. Ježišova reč na vrchu zaznela ako hlas z Božieho trónu a pre svet znamená nebeské požehnanie. L’ud’om mala byt’ smernicou správania a svetlou cestou života, nádejou a útechou v malomysel’nosti, radost’ou a povzbudením vo všetkých životných situáciách. V reči na vrchu vyjadroval odkaz a jeho pozdrav vystihnutý v blahoslavenstvách nepatrí len veriacim, ale celému l’udstvu. Večný Boží Syn pri pohl’ade na biedu a utrpenie tohto sveta nemusí l’utovat’, že stvoril človeka. V l’udskom srdci vidí viac než len hriech a ubohost’. Vo svojej nekonečnej múdrosti a láske vidí možnosti a výšiny, ktoré človek môže dosiahnuť. L’udia síce zneužili Jeho dary milosti a znevážili Bohom im prepožicanú dôstojnost’, no napriek tomu ich vykúpením má byt’ Boh oslávený. Kristove blahoslavenstvá z reči na vrchu si naveky zachovajú svoju moc. Každá ich veta je drahokam z klenotnice pravdy a zásady obsiahnuté v tejto reči platia pre všetky veky a všetky vrstvy l’udí.
Tak si ich pripomeňme:
"Blahoslavení chudobní v duchu,lebo ich je nebeské král’ovstvo.“ Matúš 5,2
„Blahoslavení žalostiaci, lebo oni budú potešení.“ Matúš 5,4.
„Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedicmi zeme.“ ˇ Matúš 5,5.
„Blahoslavení hladní a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení.“ Matúš 5,6.
„Blahoslavení milosrdní, lebo im sa dostane milosrdenstva.“ Matúš 5,7.
„Blahoslavení cistého srdca, lebo oni uvidia Boha.“ ˇ Matúš 5,8.
„Blahoslavení tvorcovia pokoja, lebo oni sa budú volat’ Božími synmi.“ Matúš 5,9. „Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivost’, lebo ich je nebeské král’ovstvo.“ Matúš 5,10.
„Blahoslavení ste, ked’ vás budú pre mna hanit’...“ Matúš 5,11
- Tabgha - miesto zázračného rozmnoženia chlebov a rýb, miesto Primátu sv. Petra. Je tu Kostol sv.Petra, františkánsky kostol, ktorý sa nachádza na severozápadnom pobreží Genezaretského jazera. Pripomína miesto Ježišovho znovunastolenia Petra ako hlavy apoštolov. V kostole sa nachádza kúsok vápencovej skaly pred súčasným oltárom, ktorý sa považuje za "Mensa Christi", čo je po latinsky Kristov stôl. Podľa tradície je to miesto, kde Ježiš pripravil chlieb a rybu na raňajky pre apoštolov a povedal Petrovi "Pas moje ovce" po zázračnom rybolove. To sa Ježiš zjavil svojim učeníkom tretí raz od svojho zmŕtvychvstania. Poďme si povedať ešte niečo o Petrovi.
V prvej časti svojho života bol malou rybou vo veľkom rybníku. Bol členom ohrozenej menšiny, žil v neistote zaostalej provincie mocnej Rímskej ríše. No keď začal nasledovať potulného rabína, jeho vplyv presiahol ďaleko za hranice jeho malého sveta – nielen na stránkach dejín, ale aj v srdciach všetkých tých, ktorí sa tiež stali učeníkmi Ježiša Krista.
Príbeh muža, ktorý sa narodil ako Šimon, syn Jánov, a zomrel ako Peter “Skala”, je plný dramatických protikladov. Dokonca aj dnes sa pozostatky galilejskej rybárskej dediny, ktorú kedysi nazýval domovom, úplne odlišujú od veľkoleposti Baziliky svätého Petra, ktorá bola postavená ako prejav úcty k miestu jeho mučeníckej smrti, a podľa všetkého aj archeologické nálezy svedčia o tom, že tu je pochovaný.
Jedného dňa sa Šimon a Andrej presťahovali do dediny Kafarnaum, ktorá bola na západnom pobreží Galilejského mora. Žilo v nej asi šesťsto až tisícpäťsto ľudí. Spojili sa s inými rybármi, bratmi Jakubom a Jánom. Šimon si zobral ženu z Kafarnauma (tam, kde žila jeho svokra). Alebo chcel byť bližšie k Magdale, k centru rybolovu a obchodu so soľou. Bol bežný pracovný deň, nejaký čas po Petrovom usadení sa v Kafarnaume. Šimon a jeho traja priatelia rybári v ten deň počuli osudnú výzvu a prijali ju: “Nasledujte ma” (Mk 1, 16–20). Písmo sa nezmieňuje o tom, ako Peter zosúladil rodinný život a nečakané povolanie a aká bola reakcia jeho rodiny a priateľov. Môžeme si predstavovať všeličo. Je však isté, že Peter získal podporu svojej ženy a časom ho aj ona sprevádzala na jeho misijných cestách. Všetky štyri evanjeliá zdôrazňujú, že Peter bol najvýznamnejším učeníkom. Bol dôverným svedkom premenenia Pána, vzkriesenia Jairovej dcéry a Ježišových modlitieb v Getsemanskej záhrade. Petrov dom sa pravdepodobne stal Ježišovým zázemím pre činnosti, ktoré vykonával, keď prišiel domov.
Šimonovo postavenie Ježiš potvrdil zmenou jeho mena a vyhlásením, že svoju Cirkev postaví na Petrovi, Skale (kepha v aramejčine), a dá mu kľúče od nebeského kráľovstva a moc zväzovať a rozväzovať. Ježiš poveril Petra posilňovaním ostatných učeníkov a vyzval ho, aby ho napodobňoval v službe lásky a v sebaobetovaní: “Pas moje ovce” (Jn 21, 15–17).
- Kafarnaum dom sv. Petra - Matúš nazýva Kafarnaum „jeho mestom“ (Ježišovým)(Mt9,1) a Marek uvádza so zvláštnym dôrazom: Tu bol Ježiš „doma“ (Mk2,1). Prečo Ježiš zamenil Nazaret – svoj domov za nový domov v Kafarnaume? Jeden dôvod Ježiš uvádza sám: „Žiadny prorok nie je vzácny vo svojej vlasti“. No skutočný dôvod bol v samotnom Nazarete. Bolo to vskutku mesto príliš malé a odľahlé. Ježiš potreboval putovať a na svojich cestách stretávať ľudí.
Celou Galileou vedie mnoho starých úzkych a hrboľatých ciest, ktorými Ježiš musel kedysi prechádzať. Galilea mala v čase Ježiša 204 miest a dedín a určite v nejednej z miestnych židovských synagóg prehovoril.
Pouličné osvetlenie v Izraeli neexistovalo, pretože obyvatelia Palestíny ostávali po zotmení doma. Báli sa byť na tmavých cestách a bandy potulných lupičov strach ešte zväčšovali. Obchodník, i keď bol len pár kilometrov od domova, sa preto radšej ubytoval v hostinci, ako by pokračoval v ceste za tmy. Kafarnaum patrilo medzi mestá, kde Židia nestrpeli žiadnych cudzincov.
V žiadnom inom meste nekázal Ježiš viac a nikde neučinil toľko zázrakov ako tu. Evanjeliá zachytávajú 12 zázrakov z Kafarnaum, teda viac ako na iných miestach Svätej zeme. Tu uzdravil posadnutého (Mk1,23) a muža so suchou rukou (Lk6,6) i Petrovu svokru. Tu predniesol v synagóge veľkú reč o chlebe života (Jn6). Tu padol Ježišovi k nohám Jairos, predstavený synagógy s prosbou: „Moja dcérka umiera. Poď, vlož na ňu ruky, aby ozdravela a žila.“
- Synagoga v Kafarnaum - Židia sa snažili stavať synagógy na najvyššom mieste v meste. S touto požiadavkou sa spája aj rabínske varovanie: „Každé mesto, ktorého strechy sú vyššie ako synagóga, bude nakoniec zničené.“ Tento predpis sa nedal dodržať všade, predovšetkým nie v mestách ležiacich tak ako Kafarnaum na plochom brehu jazera. Obyvatelia Kafarnaum však prejavili dobrú vôľu a postavili si synagógu na umelo vyvýšenej terase, takže prečnievala výškou okolité domy. Potvrdzuje to aj správa jednej starovekej pútničky zo 4. storočia, ktorá píše: „K synagóge sa stúpa po mnohých schodoch.“ Z 15. storočia máme o meste Kafarnaum túto správu: „Mesto je úplne zborené a neobývané.“ Keď sa anglickí archeológovia rozhodli ako prví oblasť zrúcanín mesta preskúmať, narazili na pozostatky synagógy s bohatou ornamentálnou výzdobou. Je to synagóga, ktorú dal vystavať stotník, ktorý, ako povedali Židia „miluje náš národ, i synagógu nám postavil“.
- Mŕtve more - Mŕtve more je slané bezodtokové jazero, ktoré leží na hraniciach Jordánska a Izraela. Je v nafmorskej výške (skôr by som povedala nížke) -420, je teda najnižšie položenou vodnou plochou na zemskom povrchu. Vzniklo v časti Veľkej priekopovej prepadliny El Ghor a tvorí obrovskú nádrž, v ktorej prúdi voda. Je zásobované najmä riekou Jordán, ktorá mu dodáva asi 80% vody ale aj niekoľkými sladkovodnými prameňmi. Teplota vody je však tak vysoká, že takmer všetka voda, ktorá doň vteká z Jordánu (4-6,5 miliardy litrov denne), sa vyparí, čím sa more ďalej presáľa. Vody s vysokým obsahom solí a minerálov sa vlievajú do Mŕtveho mora z horských minerálnych prameňov. Následkom suchého púštneho ovzdušia je neustále odparovanie vody a koncentrácia solí a minerálov sa tak zvyšuje. Voda je sýtobelasá, veľmi pokojná a až taká nasýtená soľou, že sa v nej nedá plávať ani ponoriť. Ak sa chcete namočiť, musíte sa pomaličky zosúvať dozadu, kým neležíte celkom rovno. Na niektorých miestach na pobreží vytvorila morská voda nánosy bahna, ktoré má blahodarné účinky na ľudský organizmus. Čierne morské bahno je veľmi zvláštny produkt Mŕtveho mora. Obrovské množstvo jódu a brómu v bahne, vode a vzduchu pôsobí priaznivo na celý organizmus.
A tak mi náš záver dnešného dňa, keď už soľ, pripomína, že:
„Vy ste sol’ zeme.“ Mt 5,13.
„Vy ste svetlo sveta.“ Mt 5,14.
P.s.Miško vošiel a vyšiel a potom si vyše hodiny na brehu staval z bahna štadión Allianz stadium v Turine. Viem to, nola som celú dobu pri tom inak, tá ťava, co tam chovajú, je členka. Tvári sa ako plyšová a keď sa priblížiš, žmurkne. Skoro som si cvrkla, jak som sa rehotať začala.
Dnešný deň bol opäť skvelý a plný krás.