Ešte jeden obraz. Taký...ten.
Cítila som potrebu namaľovať na výstavu ešte jeden veľký obraz. Taký, ktorý by pomohol človeku, ktorý si prešiel tŕnistou cestou choroby, strachu, bolesti, nekľudu, straty seba samého. Taký, ktorý by dokázal vyjadriť silu v slabosti. Taký, ktorý by povedal všetko... Keď Tvojimi krokmi je duša unavená a ty sa cítiš byť malý na svet okolo, nechaj hlavu spočinúť na vlastných ramenách. Utíš myseľ, zhlboka sa nadýchni a nechaj všetko okolo seba plynúť. Vdýchni svet do svojich útrob, s každou myšlienkou, nádejou aj pochybnosťou. Ty si to dieťa, ktoré je tou dôležitou kvapkou potrebnou na vytvorenie oceánu. Ty si to dieťa, ktoré v sebe nosí chrám. Tak vnímaj. A buď. Iba buď.