Aj cesta môže byť cieľ.
Život nie je zvyk, záväzok či dlh. Nie je tým, čo nás učia piesne. Život skrátka je. Bez definícií. Ži a príliš sa nepýtaj. Len ži. Poďakuj za každé nové ráno, za každý prežitý deň. Za úsmev v tvári každého, komu si ho vyčaril, za motýľa, brnkajúceho do nosa, za oblak plávajúci nad Tvojou hlavou, za pieseň na perách, za ruku, ktorá ťa podrží. Za detský smiech a vrúcne objatie, za zmrzlinu, topiacu sa pod slnkom, za strom, tancujúci pod oknami. Za vôňu cesty, po ktorej kráčaš. Za kopce a prekážky na nej. Za všetko čo smieš vidieť, cítiť, ochutnávať, držať, počuť. Za dotyk, ktorý môže nadobudnúť hlbšiu silu. Za úsmev, láskavé slovo, pozorné ucho, sladký kompliment, duševnú podporu, inšpiráciu.
Môžeš byť všetkým tým krásnym, o čom snívaš. spomienkou v oku niekoho iného. A ak sa stane niečo, čo otrasie Tvojim bytím, unes to, pretože každá maličkosť má potenciál dávať Tvojmu životu úplne iný smer.