...a boli Vianoce.
Bol december 2014. Vonku poletoval jemný sneh a ja som kráčala z ružinovskej nemocnice po biopsii prsníkkov. Išla som peši, potrebovaa som dýchať čerstvý vzduch, na ktorom sa mi vždy plakalo najlepšie, pretože mi láskavý vietor hneď sušil slzy. Ešte som si nebola istá diagnózou, ale doktore slová o tom, že si mám užiť Vianoce, pretože po nich príde zrejme náročné obdobie, mi našepkávali...možno budú Tvoje posledné. Spomínam si, ako som si pustila piesen Sound of silence od Simon&Garfunkel a oprela som sa o strom. A potom o ďalší. A o ďalší. Nemohla som ísť domov, potrebovala som byť sama. V tichu, ktoré bolo silnejšie ako kedykoľvek predtým. Vianoce. Môj najobľúbenejší čas v roku. Za tých pár hodín sa mi hlavou mihli spomienky za ostatných 37 rokov. Moje kroky ma zaviedli domov, ruky objali vtedy dvojročného syna. Doma som všetkým povedala, že v januári idem na operáciu a výsledky budú potom a viac som ich s tým nezaťažovala. Naložila som si náklad na chrbát a niesla ďalšie tri týždne v tichu, v sebe, s nesmierne silnými emóciami. Každý večer som vstrebávala Miškovu tvár keď spinkal, držala jeho dlane v tých svojich, pri pečení koláčov, zdobení stromčeka, spievaní kolied, objímaní všetkých naokolo, som tam bola celá, s precítením každej sekundy. Čas strávený prechádzkami v sebe, s bolesťou, výstupmi a pádmi, nebol márny.
Tie Vianoce neboli moje posledné. Ustála som aj to "náročné obdobie" ďalších rokov. Neviem, na ako dlho tu mám povolený ďalší pobyt. Dokedy mi bude dopriate dýchať čerstvý vzduch, opierať sa o stromy, pozorovať oblohu vo všetkej tej nebeskej kráse, objímať svojich blízkych, maľovať obrazy svojej duše, ktoré som vďaka tomu všetkému v sebe objavila. Ale viem, že pri všetkom budem vždy celá a naozajstná. V každom čase, no v tomto čarovnom, vianočnom, obzvlášť, vám chcem zaželať zdravie a nekonečnú lásku. Aby ste vo svojich myšlienkach, srdciach a snoch ostali navždy čarovne naladení, čistí a múdri. Aby ste nikdy neprestali veriť. Veriť v poznanie, veriť v dobro, veriť v skúsenosť, veriť v silu myšlienky, veriť v seba, veriť vo Vesmír, veriť v šance, veriť v odvahu, veriť v smiech a veriť v zázraky. A aby ste nikdy neprestali ďakovať za ten vzácny dar života, ktorý sa vám dostal. Želám vám, aby ste vo svojich dušiach ostali navždy deťmi, ktoré vedia, že hviezdy sú krásne vďaka kvetine, ktorú nevidno a že púsť je krásna, pretože niekde ukrýva studňu.
Užite si každý okamih, majte pohodu a pod stromčekom si nájdite všetko to, čo je dôležité. Nech vás čaro Vianoc opantá a drží ešte veľmi, veľmi dlho. Buďte mi najmä zdraví!
A záverom ďakujem. Ďakujem všeobecne a ďakujem aj vám, za vašu priazeň a za možnosť napĺňať tým, čo robím, srdce, ktoré radostne bije.
Majte láskyplné sviatky Vaša Kaťo